background
Skoč na obsah Skoč na menu

Titulka / Úvodzdieľať

Naším národným jedlom nie sú a asi nikdy ani neboli bryndzové halušky

Naším národným jedlom nie sú a asi nikdy ani neboli bryndzové haluškyNa tradícii, ktorú sme si vymysleli, nemusíme tvrdohlavo trvať

22.5.2013 / red.

Bryndza je opradená rôznymi teóriami ako, kedy a odkiaľ sa na naše územie dostala. Z historického hľadiska pochádza najstaršia zmienka o bryndzi z obdobia rokov 1356 - 1381 v Dubrovníku. Na Slovensku o nej existuje prvá zmienka od roku 1470, kým na Morave až od roku 1576, v Maďarsku od roku 1596 a v Poľsku, Rusku a Rumunsku ešte z neskoršieho obdobia. Vedci preskúmali aj pôvod slova a prikláňajú sa k teórii, že slovo bryndza má najbližšie k „pravdepodobnému prevzatiu z albánčiny“.  Bryndza, vo forme ako ju poznáme na Slovensku, sa začala vyrábať v okolí Starej Turej na západnom Slovensku. Na Liptov sa dostala v roku 1787, kde sa vyrába dodnes ako zmes ovčieho syra a soľného roztoku.

Ak preskúmame aj cestu zemiakov z Ameriky až k nám, na územie Slovenska, zistíme, že zemiaky sa u nás udomácnili niekedy v 19. storočí. Presne v tom istom storočí, v ktorom sa datuje úpadok ovčiarstva na Slovensku, rozšíreného najmä na Liptove a Kysuciach.

Ak zoberieme do úvahy sezónnosť bryndze a predchádzajúcu exkurziu históriou, tak sa nám javí, že bryndzové halušky nemohli byť tradičným jedlom väčšiny Slovákov od dávnej minulosti. Rovnako, ako nimi nie sú ani dnes. Zo všetkých ankiet zverejňovaných v ostatných rokoch jednoznačne vyplýva, že bryndzové halušky sa v našich domácnostiach varia čoraz zriedkavejšie, resp. sporadicky a v južných okresoch takmer vôbec. Našim haluškám však v rámci celosvetovej gastronómie prislúcha absolútna jedinečnosť, pretože v tej podobe, v akej ich pripravujeme, ich nikde inde vo svete nenájdete. A pravdepodobne kvôli tejto jedinečnosti vznikla niekedy i predstava o tradičnom slovenskom jedle. Nič proti haluškám, naopak! Pestujme si a propagujme tento netradično-tradičný produkt, veď ďalší, známejší zatiaľ nemáme. A aj napriek veľmi špecifickej chuti, dokážu osloviť chuťové poháriky turistov.

 

V propagácii našej národnej, resp. tradičnej gastronómie máme nielen značné medzery, ale aj absolútny nedostatok invencie a kreativity. Tápeme už pri jednoduchej otázke, "čo považujete za tradičné jedlo Slovákov?" A pritom nemusíme, lebo surovín, ktorými sa živili naši predkovia, a ktoré prežili až po dnešok, máme viac než dosť. Počnúc darmi lesa (huby, divina, šípky, trnky, ostružiny, maliny, lieskovce, med), cez strukoviny, údeniny, až po hluboviny (kapustu). Rovnako sa netreba siliť a snažiť sa definovať tradičné "národné" jedlo. Rozdielnosť geograficko-klimatických i kultúrnych podmienok v rôznych regiónoch Slovenska určoval veľkú rôznorodosť a pestrosť nie len najsilnejšiemu identitu tvoriacemu prvku - folklóru ale aj gastronómii. Preto je autentickejšie zamerať sa na prezentáciu jedinečnosti regionálnej kuchyne v tej-ktorej destinácii, ako sa snažiť presviedčať napríklad turistov v Bratislave, že bryndzové halušky sú jej typickým jedlom.

 

Gastronómia je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, ktoré chce turista či cestovateľ spoznávať pri návšteve krajiny. Má však smolu, my sme momentálne dosť zaneprázdnení prípravou svetových delikates typu sushi, pizza, gnoči alebo slimáky. Aj rôznorodosť je potrebná aj žiadúca. Avšak popri tej permanentnej snahe o našu svetovosť by sme nemali zabúdať na to, že návrat k tradíciám podľa receptov predkov je celosvetovým trendom. A tiež by sme nemali zabúdať, že nejeden turista je aj labužník, ktorý by si rád pochutil trebárs na lipovom čaji s lesným medom a na chlebe so škvarkami a cibuľou. 

 

Národnú kuchyňu nemusia tvoriť len archaické jedlá. Ak sa v strave presadí nová potravina, rýchlo sa môže stať reprezentantom národnej kuchyne, ako napríklad zemiaky či fazuľa, uvádza sa na stránke Koordinačného centra tradičnej ľudovej kultúry. V duchu tohto odporúčania pokojne zaraďme pod tradičnú slovenskú gastronómiu vyprážaný syr s tatárskou omáčkou, ktorý je podľa najnovších prieskumov v súčasnosti najobľúbenejším a najtradičnejším jedlom Slovákov naprieč všetkými regiónmi. Všimol si to aj nejeden zahraničný novinár, ktorý po návšteve Slovenska nezabudne vo svojich výstupoch odporučiť čitateľom práve jedinečný vyprážaný syr. A navyše, okrem susedného Česka ho nemá v ponuke žiadna iná gastronómia, tak prečo to nevyužiť?    

 


Dobrým príkladom ako mapovať, rozvíjať a podporovať národnú gastronómiu je projekt Czech Specials: 

Arrow2 Right   Susedia to robia inak, chutnejšie  




Na začiatok
 

Diskusia k článku (0)