background
Skoč na obsah Skoč na menu

Titulka / Úvodzdieľať

Slovenský turizmus

Slovenský turizmusNedonosené, tak trochu nechcené dieťa dostalo inkubátor

6.3.2013 / F. Stano

Turizmus ako cieľavedome sa rozvíjajúce hospodárske odvetvie. Už len takéto, v normálnom svete nespochybniteľné konštatovanie, je na Slovensku ešte stále vnímané prinajlepšom ako hypotéza, pri troche fantázie ako rovnica o troch neznámych. Prvou je 20-ročná neschopnosť vlády rozoznať potenciál cestovného ruchu pre rozvoj krajiny. (Záblesky svetla u niektorých politikov sú len výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo.) Druhou neznámou je ignorovanie vlastného bohatstva – prírodného či kultúrneho dedičstva a ľudského umu –  zo strany samospráv. Ako zakopaný poklad ostalo nepovšimnuté a prehlušené hlasným volaním po záchrannom objatí štátu, najmä keď sa vyprázdnili mestské a obecné kasy a napnili sa chodby úradov práce. Treťou rovnako nepochopiteľnou neznámou je prístup samotných poskytovateľov služieb v turizme. Špecifický slovenský prístup – radšej sám nezarobiť, ako zarobiť v spolupráci s druhými, je len inovatívnou nadstavbou toho starého – ak zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi.

Ak máme pocit, že za posledný rok-dva sa niečo zmenilo, tak sa nemýlime, ale dôvod na oslavu to ešte nie je. Zákon na podporu cestovného ruchu, akýsi inkubátor, nepochybne posilňuje nádej na lepšie časy. Dokazuje to aj prvý rok existencie lokálnych a regionálnych destinačných organizácií. Tu nechcem teraz analyzovať ich neľahké začiatky, ani prvé kroky, úspechy či sklamania. Stále sme na Slovensku ešte v situácii principiálneho nepochopenia významu turizmu pre rozvoj regiónov a budúcnosť krajiny. Na všetkých úrovniach je stále potrebné obhajovať význam cestovného ruchu, jeho potenciál a ekonomický rozmer. Dostať ho z hláv ľudí, neustále si ho udržujúcich v podvedomí v kategóriach ako folklór, značkovaný chodník či motorest... Vysvetľovať donekonečna „učivo“ prvého semestra národohospodárskej fakulty, žiaľ, niekedy aj tým, ktorí už absolvovali všetky semestre i doktorantské štúdium. Nie všetci z nich nerozumejú, o čom hovoríme, len sa tak tvária, lebo sa rozhodli svoje znalosti a postavenie využívať nie pre národné hospodárstvo, ale pre to svoje. V takomto duchu obhajoby záujmov nie len slovenského turizmu, ale i slovenskej krajiny, treba vnímať aj nasledujúcu úvahu.

 

Kým iní poctivo riešili ťažké rovnice a hľadali cestu, ako zatraktívniť inak nudnú pustu, či zazeleniť vyprahnutú púšť, ako sprístupniť odľahlé a na prvý pohľad nedostupné  poklady, ako zabezpečiť ľuďom (sebe) prácu i v „zapadnutom“ regióne, my sme sa uspokojovali s predstavou, že „svoje si nedáme“ a Bohom darované bohatstvo je lepšie zakopať, uchrániť pred okolitým svetom, alebo skryť za novodobé hradby nevkusných panelákov. Podobenstvo o talentoch však platí aj v tomto prípade. Rovnako ako to, že kto nezaseje, nemá čo žať.

 

Treba si priznať, že Slovensko si svoj talent zakopalo veľmi hlboko a na úrodu v podobe fungujúceho turistického biznisu si v posledných dvoch desaťročiach poriadne ani nezasialo. Na druhej strane, zase tak trochu typicky „po našom“ – sebabičujeme sa kritickým komentovaním následkov bez toho, aby sme radšej venovali energiu analýze ich príčin a hľadaniu riešení. Aj táto rovnica, ako každá iná, má dve strany. A tie musia byť v rovnováhe. Ak nedáš – nedostaneš. Ak nedá, čo má dať štát či samospráva (systémové opatrenia, legislatívny rámec, základnú infraštruktúru, podporné nástroje), nedostane, čo má dostať (dane, zamestnanosť, odvody). Ak nedá, čo má dať podnikateľ (kapitál, invenciu, poctivú prácu), nedostane ani on, čo má dostať (primeraný zisk). Dokonca, pokiaľ obaja nedávajú či už v rovnakom čase alebo v obsahovej zhode, efekt a návratnosť sú stále menšie, ako by mohli byť.

 

Kým sa však zamyslíme nad samotnými neznámymi, skúsme sa zhodnúť najprv na zmysluplnosti a potrebe vyriešenia tejto rovnice. Čo všetko ponúka turizmus ako fungujúce hospodárske odvetvie? Prečo je turizmus aj v najrozvinutejších ekonomikách viac alebo menej podporovaný verejným sektorom a čo im prináša? A čo môže priniesť Slovensku?

Turizmus je hospodárske odvetvie (hospitality industry), ale na rozdiel od mnohých iných odvetví je veľmi komplexné, pre svoju prierezovosť zasahuje, ale je aj ovplyvňované viacerými rezortami a politikami. Zahŕňa služby (oveľa širšie spektrum ako len ubytovanie či gastronómiu), maloobchod, dopravu, kultúru, šport, zábavný priemysel, zdravotníctvo,... Výrazne vplýva na rozvoj regiónov, od tvorby pracovných miest cez vytváranie a udržiavavnie štandardných sociálnych vzťahov až po krajinotvorbu. V rozvinutých turistických regiónoch je turizmus zvyčajne druhým alebo tretím najväčším „zamestnávateľom“ a tvorcom HDP. Preto neuniká pozornosti politikov, od tých lokálnych začínajúc.

 

Skúsme len stručne pomenovať najvýznamnejšie dôvody, prečo by mali rozvoju turizmu venovať „trochu“ viac pozornosti aj slovenskí politici a tvorcovia volebných programov a zákonov.

  1. Regionálny rozvoj aj v oblastiach, kde sa (našťastie) len ťažko niekedy rozvinie priemysel a svojimi prírodnými či kultúrnymi danosťami sú predestinované práve pre rozvoj služieb v cestovnom ruchu. Turizmus tu zároveň dokáže udržať (prinavrátiť) aj určitý objem agrárnej produkcie. Vytvorenie čo len sezónnej ponuky služieb a pracovných príležitostí môže v mnohých prípadoch zabrániť úplnemú vyľudneniu oblastí, ktorého následky sú často nezvratné alebo spojené s oveľa väčšími ekonomickými škodami.
  2. Malé a stredné podnikanie, založené na udržateľnom rozvoji. Závislé nie od jedného kľúčového investora v regióne, ktorý môže kedykoľvek preniesť svoju produkciu do inej krajiny a v rovnici vždy ostane len premennou, ale od prírodných, kultúrnych, infraštrukturálnych konštánt, ktoré v území vždy ostanú. Kým v rozvinutých ekonomikách je práve silne etablovaná vrstva malých a stredných podnikateľov príčinou nie len ekonomickej slobody ale aj inovačného potenciálu, stav a skutočný potenciál MSP je na Slovensku viac ako žalostný. Turizmus je jeden z najperspektívnejších sektorov, kde sa MSP môže v krátko- a strednodobom horizonte celoplošne a udržateľne rozvíjať, pričom investovaný kapitál ostáva doma a je takmer nemožné ho premiestniť. Navyše, vo veľkej miere (pri návštevníkoch zo zahrančia) ide o export služieb a z pohľadu nezanedbateľných devízových príjmov by to mohlo zaujímať aj štát.
  3. Pracovné príležitosti. S vysokou pridanou hodnotou, ktorá ostáva v domácej ekonomike. S vysokým podielom najmenej kvalifikovaných ľudí, ktorí tvoria najväčšiu časť dlhodobo nezamestnaných. S vysokým potenciálom ich vytvárania v regiónoch, ktoré majú najväčšiu mieru nezamestnanosti a svojimi danosťami sú pre rozvoj iného odvetvia nevhodné.
  4. Posilnenie národno-kultúrnej ale aj lokálnej identity uchovávaním dedičstva predkov, rozvojom súčasnej kultúry, skrášľovaním a skultúrňovaním životného priestoru, zodpovednou krajinotvorbou, kultivovaním občianskych i obchodných vzťahov pri rozvoji nového štandardu kvality služieb, zotrvaním v rodnom kraji a generačným prevzatím zodpovednosti za rozvoj hodnôt vytvorených predkami. 

 

Zmeny, ktoré sa udiali za posledné roky, predovšetkým presadenie (marec 2010) a novelizácia (november 2011) zákona o podpore cestovného ruchu, historicky prvé prerokovanie Marketingovej stratégie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch vládou SR (máj 2011), prvý rok fungovania zákonom podporovaného destinačného manažmentu a aj prihlásenie sa novej vlády ku kontinuite aspoň takejto podpornej terapie a infúznej dotačnej liečby naznačujú, že po dvoch desaťročiach sa rodí niečo nové. Niečo ako uvedomenie si štátu, že len hovoriť o diverzifikácii slovenského hospodárstva nestačí. V skutočnosti sa totiž na fungovaní ekonomiky nič nezmenilo, pomaličky sa mení len náš postoj. Kríza nám vyrovnáva nejedno krivo nastavené zrkadlo. Dokazuje to aj posledný vývoj. Byť závislí na doslova niekoľkých globálnych a exportných investoroch je krátkozraké a veľmi krehké. Neudržateľné ani len zo strednodobého pohľadu. Tu sa už totiž nestačí spoliehať na legálnu štátnu korupciu vo forme ďalšej štátnej pomoci vydierajúcemu exportnému producentovi. Ani tá nepomôže, keď upadnú do recesie odberateľské trhy a výroba zastane. 

 

 

Vládami ešte stále viac verbálne proklamovaná ako konkrétne realizovaná diverzifikácia do znalostnej ekonomiky je potrebná a múdra, už dávno sme mali byť oveľa ďalej. Je to však beh na dlhé trate, ekonomický efekt neprinesie ani dnes ani zajtra. Preto je turizmus vo svojom najkomplexnejšom ponímaní, ako nástroj regionálneho rozvoja a zamestnanosti, jednou z mála schodných ciest krátkodobého posilnenia slovenskej ekonomiky. V takomto ponímaní to už ale nemôže byť len jedna z mnohých „živností“,  ktorá si má poradiť so všetkými nástrahami slobodného trhu sama. Mala by to byť cielená hospodárska politika, ktorej štát musí vytvoriť pozitívne podporné prostredie. Akýsi inkubátor, nad ktorým si láme hlavu tím expertov všetkých dotknutých odborov (rezortov) a hľadá cestu, ako nedonosené dieťa oživí a pusti do života v čo najlepšej kondícií. Lebo slovenský turizmus je v porovnaní čo len s porovnateľnými susedmi v podstate nedonosený, tak trochu nechcený plod domácej politiky, správajúcej sa ako matka, ktorá vo svojich 20 rokoch ešte nebola mentálne pripravená na zodpovedné rodičovstvo. Ak aj napriek tomu svoje dieťa nezavrhla, ešte stále je šanca, že z neho vychová plnohodnotného jedinca, ktorý sa vo svete stále rastúcej konkurencie nestratí.




Na začiatok
 

Diskusia k článku (0)