background
Skoč na obsah Skoč na menu

Titulka / O nás / Slovenská krajinazdieľať

Slovenská krajina

Slovenská krajinaZaujíma nás ešte, aká je a aká bude naša krajina, keď ju odovzdáme ďalšej generácií? Ošľahaná vetrom či vyprahnutá?

10.3.2013 / F. Stano

F_Stano2.jpgNašu krajinu obrábali a jej obraz vytvárali po stáročia mnohé generácie našich predkov. Spravovali a zveľaďovali ju mnohí múdri správcovia, dobývali a pustošili ju viacerí nenásytní vládcovia. Ľudia k nej ale mali vzťah. Mali vzťah k pôde, ktorá ich živila, ale aj k bohatstvu, ktoré im krajina poskytovala pre rozvoj remesiel, vďaka ktorým prežili. Mali k nej vzťah aj tí, ktorí ju vlastnili, rovnako ako tí, ktorí ju dostali do nájmu a na nej len hrdlačili. Každý inak, ale vždy s úmyslom použiť ju čo najmúdrejšie, nie zneužiť a zanechať po sebe spúšť pre ďalšie generácie.

 

Ak sa nám zdá, že tieto časy sú nenávratne preč, mali by sme sa zamyslieť. Napríklad, prečo mohli byť vinice na úbočiach Malých Karpát zdrojom živobytia ale aj zbohatnuia počas dlhých 2000 rokov, a zrazu nám zavadzajú? Nerozšírili sa naše obce a mestá od čias ich vysadenia niekoľkonásobne? Rozšírili, najmä preto, že vinohrady poskytli ľuďom prácu, výnosy z obchodu, sekundárny rozvoj nadväzujúcich remesiel a služieb a tým prosperitu celému územiu. Preto ich ani nenapadlo, že by svoje sídla rozširovali na úkor vinohradov. A čo také sa vo svete zmenilo po 2000 rokoch, že mnohí dnešní komunálni politici ako správcovia krajiny všemožne “napomáhajú” jej rozvoju práve presadzovaním klčovania vinohradov, predajom našej spoločnej pôdy a územnými plánmi umožňujúcimi výstavbu nových haciend s úžasným výhľadom? Výhľadom kam...? Výhľadom s akou perspektívou...?  Odpoveď je veľmi jednoduchá a oni sami nám ju ponúkajú, lebo pri hľadaní ťažko nájditeľných argumentov pre svoje konanie, sami seba usvedčujú z vlastnej hlúposti. Jeden z nich, ktorý pred časom obral obec o nemalé hektáre vinohradov a poskytol ich developerovi sa na jednom pracovnom stretnutí posťažoval: „Kedy sa už štát spamätá a poskytne nám pomoc a dotácie na rozvoj turizmu? Z čoho my tu máme žiť? Veď všetci tu len chodia prespávať a za prácou chodia do hlavného mesta! Ani príjem z daní nám nerastie, lebo trvalý pobyt si mnohí u nás ani neprihlásia!“ To, že si hneď aj sám sebe odpovedal, ho asi nenapadlo. Prečo by mu mal štát alebo ktokoľvek iný pomáhať, keď on „svoj produkt" a zdroj prosperity obce zapredal za svoj desiatok od developera? Lebo iný dôvod na takéto konanie neexistuje. Sám dobre vie, že vinárske oblasti a lokálni producenti dokážu vytvárať prosperitu obce aj po 2000 rokoch. Možno na globálnom a otvorenom trhu už nie len s predajom a vývozom vína do vedľajšieho chotára, ale určite s rýchle narastujúcou pridanou hodnotou na víne, gastronómii a úhľadnej krajine postavenom turistickom produkte. On však jediným rozhodnutím odňal krajine jej morfologickú identitu vytváranú 2000 rokov, tým zdevalvoval konkurenčnú hodnotu jej jedinečnosti a ľuďom vzal zdroj práce a zárobku nie len z vinohradov samotných ale aj zo zníženého potenciálu rozvíjajúceho sa turizmu. A čo je najhoršie – urobil to beztrestne.

 

To bol len jeden príklad z mnohých a možno vôbec nie ten najpálčivejší. Slovenská krajina má problémov toľko, že je ťažké povedať, ktorý treba začať riešiť ako prvý. Preto možno prekvapivo začíname s otázkou, či nie je najväčším problémom to, že sa o týchto veciach v spoločnosti ani veľmi nehovorí. Výnimkou boli v poslednom čase producenti hydiny či mliečnych výrobkov. Aj keď to mohlo pre verejnosť vyznievať ako boj o privilégiá na trhu, v skutočnosti sa za ich pozoruhodnými marketingovými aktivitami skrývajú najzásadnejšie problémy slovenskej krajiny, v tomto prípade v oblasti pôdohospodárstva.

 

Zámerom občianskeho združenia Slovenská krajina je preto pravdivo pomenovávať esenciálne problémy slovenskej krajiny, hľadať pre ne riešenia, odhaľovať najväčšie hriechy, ktoré jej škodia. Nesťažovať sa a nenadávať, ale ponúkať cestu z tejto nazávideniahodnej situácie. Stačí, keď na začiatku odložíme ľahostajnosť, obhliadneme sa okolo seba a začneme otvorene hovoriť. Kvôli našim deťom ale aj ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Túto zodpovednosť z nás nikto nesníme.

 

Prvou témou, do ktorej sme sa zahryzli, je slovenský turizmus. Fenomén sám osebe, najmä na Slovensku. Bytostne spojený s krajinou samotnou. Pre svoje prežitie a rozvoj potrebuje komunikáciu a kooperáciu medzi širokou škálou partnerov, ktorí sa jej ale nezriedka bránia. Aj za cenu vlastných strát. Novým impulzom by mal byť niečo vyše roka existujúci zákon o podpore cestovného ruchu so svojimi nástrojmi. V niečom už cítime jeho dopad, ale všetky problémy slovenského turizmu vyriešiť nemôže.

 

Preto sme vyvinuli platformu, kde chceme o turizme v našej krajine najmä spoločne hovoriť, vzájomne sa inšpirovať, vzdelávať, upozorňovať na ohrozenia, hľadať rozumné riešenia a spájať sily pri presadzovaní pozitívnych zmien. Platformu otvorenú pre všetkých, ktorým turizmus v slovenskej krajine nie je ľahostajný, ktorí si uvedomujú, že sa dá aj dnes z jej bohatstva nie len vyžiť, ale v nej aj plnohodnotne žiť a realizovať svoje sny.

Pozývame vás spoluvytvárať www.slovenskyturizmus.sk

 

 




Na začiatok
 

Diskusia k článku (1)



Stanislav Otruba
Stanislav Otruba
Slovenská krajina
14:36 12.05.2014 reagovať

Myslím,že ste to pomenovali najpresnejšie ako sa dalo.Zdá sa.že túto krajinu ovládajú hňupi a nie mysliace bytosti.Podobné voloviny ako vo viniciach sa robia aj v podhorských oblastiach sloptesnka.Kdejaký zbohatlík a zlodej príde do dediny postaví si haciendu z výhľadom na krajine ale už mu nevadí,že za jeho kameným trojmetrovým plotom rastie burina ,ktorá čoskoro prerastie aj ten jeho plot.Najlepším príkladom je  dvojnásobný poslanec a vajda Starej Bystrice ktorý si postavil haciendu v lóne chranenej krajinej oblasti kysuckej vrchoviny  aby sa pozreral z vrchu na svoje léno.O sloptenskom architektonickom harakiri škoda hovoriť,čím väčšia debilina tak väčší idiot podpísaný pod touto idiotinou.Žiadna úcta k odkazu našich predkov,čo sa dá zbúrať alebo znetvoriť.Dostali sme od našich predkov krásnu prírodu,ešte krajšiu architektúru,ale ako sa zdá,všetko zostane len na fotografiách.V každej civilizovanej krajine sa aspoň snažia citlivi napájať históriu z budúcnoťou,len na sloptensku sa každý idiot snaží vyniknúť aj keby mal zburať polovicu lokality kde mieni bývať.tárame o cestovnom ruchu,ele nemáme ani šejnu ,čo to vlasne je za čudo ten cestovný ruch.Žijem v dedine ktorá má ideálne predpoklady na cestovný ruch ale dedina sa skor mení na skanzen debilizmu ako na turistickú destináciu.Počet hostí hovorí za všetko,už aj tí ktorí chodili pomaličky sa začínajú vytrácať,lebo okrem ubytovania tu toho na ukážku mnoho nie je.Hlavne,že niektorí geroji si myslia že keď na prerobené štokovce vylepia PENZIÓN ,tak turisti sa budú hrnúť aj z Marsu.Čo už dodať na fakte,že veľkosťou podobné krajiny Rakusko - Slovensko majú taký markantný rozdiel v návštevnosti krajiny keď na začiatku pädesiatich rokov boli naše ekonomiky porovnateľné,40 miliónov  - 4,5 milióna hostí za rok. Tento fakt ba sa dal aj pochopiť vzhľadom na rozdielny vývoj v týchto krajinách.Ale keď si porovnáme počet v hostí Malopoľskej oblasti z navštevnosťou Slovenska tak je to už hotová tragédia a to Malopoľská strana má ib 1/6  Tatier oproti Slovensku.Hlavne,že bosovia slovenského turizmu vymýšaju idiotiny ktorími chcú zaujať turistov.