background
Skoč na obsah Skoč na menu

Titulka / Rozvoj destinácie / Rozvoj a manažment destináciezdieľať

Poľskí touroperátori navštívili Oravu

Poľskí touroperátori navštívili OravuPre Poliakov sme stále drahí

8.5.2014 / Jozef Gruchalák

Podnikatelia v cestovnom ruchu bojujú o poľskú klientelu

Majitelia hotelov, cestovných kancelárií, touroperátori, projektoví manažéri a regionálni novinári tvorili šestnásťčlennú skupinu, ktorá prišla do Dolného Kubína z Jurskej oblasti v Poľsku. Pracovnú cestu pripravil Klaster Orava. Ten má s Jurskou turistickou organizáciou podpísanú partnerskú dohodu. Od 7. do 9. apríla spoznávali hostia najatraktívnejšie miesta oravského regiónu. Navštívili vybrané ubytovacie a reštauračné zariadenia, lyžiarske stredisko na Kubínskej holi, Oravský hrad, Zuberec, ochutnali tradičné jedlá a vyskúšali splav na pltiach. Zúčastnili sa aj odborného seminára, na ktorom bola prebratá možnosť spolupráce stredných škôl na výmenných pobytoch študentov v zariadeniach cestovného ruchu a pri medzinárodných projektoch. „Náš pobyt bol pripravený profesionálne. Páčili sa nám atrakcie, ktoré sme mohli vidieť. Orava nás oslovila. Dúfam, že sa spolupráca medzi našimi regiónmi po tomto zintenzívni,“ povedal prezident Jurskej turistickej organizácie Andrzej Szafruga. Podpredsedu organizácie Wojciecha Dziabeka očarila tunajšia príroda, široká ponuka služieb a ústretovosť ľudí. „Nepociťovali sme rečovú alebo kultúrnu bariéru, práve naopak. Som presvedčený, že pre našich ľudí je tento región veľmi zaujímavý, máme to k vám blízko. Spoločne popracujeme na marketingu, aby sa dostal viac do povedomia Poliakov.“ Predseda Klastra Orava Maroš Badáň si návštevu poľských partnerov cení. Vidí v nej príležitosť lepšej propagácie a nadväzovania vzťahov. „Priamy marketing je momentálne pre nás prioritou. Aj vďaka nemu chceme zvýšiť počet poľských turistov na Orave, aby sme tak dosiahli stav spred roka 2008.“ Prispieť k tomu má aj spomínané partnerstvo Klastra Orava s Jurskou turistickou organizáciou, ktoré vzniklo pred polrokom vďaka dlhodobej práci oravského klastra na poľskom trhu cestovného ruchu. K spolupráci dopomohol aj družobný vzťah Dolného Kubína s poľským mestom Zawiercie. Obe turistické organizácie nevnímajú medzi sebou rivalitu. Zmysel partnerstva vidia vo vzájomnej výmenne skúsenosti, v spoločnom vzdelávaní, organizovaní odborných seminárov a v tvorbe pobytových balíkov. „Monopol v tejto oblasti už v eurozóne neexistuje a konkurencia prispieva ku skvalitňovaniu ponúkaných služieb. Od poľských priateľov sa môžeme veľa naučiť. Pracujú v Jurskom regióne, ktorý nie je príliš bohatý na prírodné krásy a históriu, no napriek tomu vedia po marketingovej stránke zabezpečiť jeho vysokú návštevnosť,“ dodal Badáň. 

 

PICT0003.JPG

 

Pre Poliakov sme stále drahí 

 

Po prijatí eura výrazne klesol počet poľských návštevníkov na Slovensku. Potvrdzujú to aj štatistiky ubytovaných hostí. Kým v roku 2008 k nám podľa Štatistického úradu SR pricestovalo 300-tisíc Poliakov, o rok neskôr takmer o polovicu menej. Ich počet stúpol minulý rok len mierne. Takýto stav najviac trápi podnikateľov v cestovnom ruchu zo Žilinského a Prešovského kraja, ktorí s poľskou klientelou dlhodobo počítali. „Poliaci sa zmenili. Sú čoraz vyberavejší. Očakávajú kvalitné služby, dobrý servis a milú obsluhu. Okrem ubytovania a stravy hľadajú dodatočné možnosti aktívneho trávenia voľného času,“ myslí si Szafruga. Podľa neho sme pre našich severných susedov stále drahou destináciou. Využili to už poľskí podnikatelia a vybudovali viaceré lyžiarske strediská. „Chýbajú nám však kúpaliská s termálnou vodou,“ spresnil. Slovákom radí zlepšovať ponuku, uzatvárať partnerstvá v oblasti turistiky so susednými  krajinami a podieľať sa s nimi na spoločných projektoch. Podobný názor má aj predseda Klastra Orava, no upozorňuje na rozdielnu podporu cestovného ruchu v Poľsku a na Slovensku. Problém vníma v odlišnej DPH pre cestovný ruch. Kým u nás platí základná sadzba 20%, v Poľsku je znížená na 8%. Iná je aj podpora incomingu –aktívneho cestovného ruchu, ktorý slovenský parlament neschválil. „Čudujú sa nám, že naše hotely nemajú toľko hostí, pri takom atraktívnom prostredí. Poliaci vedia lepšie osloviť klientov, aj priemerný počet prenocovaní je u nich vyšší. Musíme sa v tom zlepšiť,“ dodal Badáň.




Na začiatok
 

Diskusia k článku (1)



Stanislav Otruba
Stanislav Otruba
Poľskí touroperátori navštívili Oravu
09:52 12.05.2014 reagovať

Problémom turizmu v Žilinskej žumpe nie je DPH,ani podpora cestovného ruchu.Problém je v diletantizme a neochote spolupracovať z Poľskou stranou.Jedna návšteva nemôže vyriešiť problémy na ktoré slováci nie sú schopný reagovať. Dvadsať rokov sa na slovensku tára o rozvoji turizmu ale skutky sú akurát v tom,že sa vybudovalo ubytovacích zariadení ako húb po daždi,ktoré sú síce kvalitné,ale zívajú prázdnotou. Poliaci namiesto sťažovania a vyhovárania na problémy vybudovali hranicu z lyžiarských zariadení,aqaparkov, atrakcií a ponuky tradičnej kultúry o akéj sa Slovákom ani nesníva.Chceme aby k nám chodili hostia Poľska ,ale slováci dokážu zájsť akurát tak do Jablonky alebo Nowého Targu na trhy.Neexiztuje žiadna spoupráca na úrovni prihraničných regiónov ako to sa to deje v neďalekej Sliezkej oblasti,kde malými projektami miestny nadšenci rozvíiajú spoluprácu oboch stán hranice,čo sa o Kysuciach a Orave nedá povedať.Už niekoľko rokov navštevujem rôzne podujatia na Poľskej strane hranice,ale až na malé výnimky tam živého slováka neobjavíte ani hvezdárskym ďalekohľadom.Mám prejdené podujatia v Zawoji,v Zubrici,Zakopanom Poronine.Tatranskej Bialke,Taranskej Bukovine Ludzimieri v Nowom Targu, jednoducho po celej prihraničnej oblasti,ale nikde som nestretol až na malé vínimky nejakú ponuku zo slovenska.V turistickej branži je už nad Sĺnko jasné,že ubytovanie a strava nerobí turistický ruch turistickým ruchom,ale len jednu malú nutnosť ak chceme hosťa v regióne udržať dlhšie ako jeden deň.V regióne Alp sa nedelia na Francúzov ,Nemcov ,Švajčiarov, Rakušanov,Talianov,ale vystupujú ako región Alpy zo spoločnou ponukov. U nás a delíme ešte aj na kamarátov a tých ostaných,alebo najradšej nespolupracujeme z nikým,ale každý sa hráme na svojom piesočku aby sa nedajbože ten druhý nedozvedel koľko mám hostí.Takzvané OOCER-ky sú skor na smiech ako na tvorbu strategie rozvoja cestovného ruchu,Stačí si pozrieť materiály, ktoré tieto srandovné organizácie vyprodukovali.Taktiež si stačí pozrieť ponuky aké ponúkajú naše veľtrhý cestovného ruchu a aké ponúkajú naši susedia( naprílad Agro-trawel   KIELCE v Poľsku).O DPH v Poľských zariadeiach môže trepať iba demagóg,alebo človek ktorý nikdy nebol v Poľsku. DPH v reštauračnych zariadeniach je 23% pre hosťa,ale na tanieri je naložené,že hosť to ma problém ziesť za hodinu,nie ako na slovensku safaltok mäsa ktorý mnohokrát nemá ani nutnú gramáž.Pre overenie stačí zájsť do Suchej hory na Orave  a do neďalekého Chochlowa kúsok za hranicou a ma jasno v tom prečo Poliaci prestali chodiť na slovensko.Podobne je to aj z ponukou tradičných suvenýrov,ktoré naši podnikavci vo veľkom nakupujú v PL. a na slovensku sa tvária ako majstri  sveta v remeselníctve.Prečo by si asi tak Poliak kupoval poľský výrobok za trikrát takú cenu akurát na slovensku.Taktiež netvrdím,že Goralské tradičné ovčie výrobky sú najkvalitnejši na svete,ale viem že sú vyrábané osvedčenýmy tradičnými postumi,ktoré sú známe niekoľko storočí a nie ako slovenské falzifikáty zo značkou SK-kvality,vyrábane podľa príkazov slovenských birokratov.Je smutne,že zo 40 milinového trhu dokážeme osloviť smiešnych 160 000 klientov.Keby manažéri slovenského turizmu neboli diletanti ale odborníci na svojom mieste tak by určite pochopili,že sa nachádzame v strede 100 miliónoveho potenciálneho trhu a namiesto smiešnych výhovoriek by makali na skutočnej strategii rozvoja turizmu. Výsledky úbohosti nášho turizmu jasne hovoria o diletantizme tohoto odvetvia.Už aj rozvojové Albánsko navštívi viacej turistov ako Sloptensko.

Súdruhovia.Trápne výhovorky nenaštartujú turistický ruch na Slovensku!