background
Skoč na obsah Skoč na menu

Čo majú spoločné Sabinov, Afyon, Larnaka, Bialystok a Vilnius?

10.6.2013 / Gabriel Huraj

DSC_0170.JPGDSC_0192.JPGDSC_0389.JPGP1080113.JPGP1080174.JPGP1260076.JPGP1260599.JPGP1260655.JPGBol to určite vydarený projekt Ceramic art - living history. Jediná mierová vec, ktorá ide ruka v ruke s vývojom ľudstva je keramika. Od Venuše po Venušu, alebo zo zeme do vesmíru. Keramický materiál je všade. Nie je miesto, kde sa s ním nestretnete. Necháva odkazy z minulosti do budúcnosti.

Na projekte spolupracovalo päť profesionálov z oblasti keramiky cieľom bolo prezentovať a propagovať tradičné remeslo a prácu s hlinou verejnosti. Zároveň prostredníctvom tréningov pre učiteľov, ale aj obyčajnej seniorskej verejnosti, ktorá sa chcela niečo naučiť na kurzoch, ktoré prebiehali vo všetkých krajinách.

Po mnohých diskusiách na pracovných stretnutiach popri práci s hlinou, sme dospeli aj k staronovým myšlienkam. Nič nové sme nevymysleli. Len prostredníctvom štúdie histórie a technológií sme skonštatovali, že ľudia sa musia v niektorých oblastiach vrátiť späť. Raz mi jeden politik povedal načo sú nám hrnčiari, sochári či čipkárky, vraj lacnejšie je to doviesť z Číny. Vtedy som mu povedal či vlastne neboli by aj politici vhodným tovarom na import z Číny. Pre Slovensko by to bolo lacnejšie. Sú výkonnejší, obávajú sa trestu smrti za korupciu a ekonomicky im to myslí na rozdiel od našich mocichtivých pánov politikov.

To len na okraj. Iste je problém aj v prílišnom importe lacných produktov a zároveň aj pohodlnosť konzumenta. Ani v Číne nie sú špičkové produkty lacné, siahajú do tisícov, hoci za jednu šálku. Problémom remesiel ako takých je absolútna ignorancia štátu. radšej podporia jedno pracovné miesto pre zahraničného investora sumou od 30.000 do 50.000  €, ako domáceho remeselníka smiešnou sumou nejakých 4.000 € či nebodaj vyššou. Toto sme konštatovali všetci. Absolútna ropná lobby a propagácia zdraviu a prírode škodlivých ropných produktov je neúnosná do budúcnosti.

Znovu navrátenie sa k cechom a cechovým združeniam. Systému vzdelávania výmeny majstrov aj študentov. Prinavrátenie fyzickej práci jej vážnosť a nie dehonestovať ručné produkty. Ručný výrobok nemôže byť dokonalý, pretože ho nevyrába stroj, ale človek. To je len zopár bodov z našich výstupov. Jedno je však isté. Žiaden projekt na ktorom som sa doteraz podieľal nebol pre mňa takýmto prínosom ako práve tento. Pohľad na ten istý problém zo všetkých strán Európy ba dokonca Ázie.

Keramici sú vskutku zvláštni ľudia Turek, Cyperčan, Slovák, Poliak či Litovec. Všetko jedno. Žiadne politické názory, len prostý život s hlinou, ktorú tvarujete a dávate jej život prostredníctvom ohňa. Niekedy pre našich žiakov - to myslím  všetkých, ktorých sme neformálne vzdelávali, jednoducho nám nerozumeli a to vtedy, Keď sme začali hovoriť o chémii, teplotách výpalov, typov hliny a prísad atď... Jedno ma však veľmi tešilo. Radosť účastníkov z ich produktov. Je to neopísateľné uspokojenie, že vaša snaha neprišla navnivoč a má nejaké tie výsledky. Napiť sa z vlastného hrnčeka! To je iná káva!

Zúčastnili sme sa aj na všetkých stretnutiach, ktoré sme v rámci projektu plánovali. Boli to nezabudnuteľné zážitky. Jedno čo však oceňujem je vytvorenie určitej kamarátskej atmosféry medzi lídrami skupín, kde nerozhodoval vek, ale chcenie. Nezabudneme určite na žiadnu návštevu. Každá jedna stála za to a ani na jednej jedinej sme nemali najmenší problém. Preto odporúčam všetkým, aby zbierali tieto skúsenosti.

Spomeniem napríklad len návštevu Turecka a to Istanbulu a Afyonu. Tak vybavenú školu som na Slovensku a ani nikde u našich partnerov nevidel. Úplne nové ateliéry, náradie, stroje a zariadenia a hlavne priestory. Môžeme sa schovať. Cyprus a tradičná byzantská  keramika vyrobená metódou sgrafita. Zadymovaná poľská a litovská keramika. Naša stredoveká keramika. Dalo nám to mnoho aj pri vzdelávaní o našich kultúrach a spoločnej kolíske. Sabinov, ako kráľovské mesto Pentapolitany patrilo vo výrobe keramiky ku miestnym špičkám. Po protihabsburgských  povstaniach a jeho príklonom na stranu Kurucov ho vyrúbané dane skoro zniesli zo sveta. To však už dávno neplatí. Zopár fanatikov do remeselnej výroby tu ešte ostalo a začínajú sa postupne stretávať. Možno je to jedna z vecí, ktorá by pomohla Slovensku. Máme miestne zdroje, máme ľudí, ale čo už nemáme sú majstri. To čo sa malo zachovať nám zlikvidovala masová výroba a absolútna ignorancia kultúry a miestnych tradícii. Keramika je ako kniha. Má však jednu výhodu. Nezhorí ako kniha, môže sa len rozbiť, ale črepy sa dajú poskladať. Aj prvé písmo bolo predsa memorované v hline.

Tu musím poďakovať aj NA a koordinátorom projektu Grundtvig. Možno sme mali aj šťastie na partnerov, ale jednoducho dva roky zbehli ako voda. V súčasnosti pripravuje pokračovanie a dúfame, že to nejako v Bruseli prejde.




Na začiatok
 

Diskusia k článku (1)



anajs
anajs
Čo majú spoločné Sabinov, Afyon, Larnaka, Bialystok a Vilnius?
11:05 11.06.2013 reagovať

Veľmi zaujímavý článok, aj zážitok.

Zaujímalo by ma meno toho politika, ktorý si myslí, nepotrebujeme rozvoj domácich remesiel, keďže všetko dovezieme z Číny. Rada by som mu vysvetlila, že naopak, o rozvoj tradičných remesiel by mal mať záujem aj štát, lebo remeslá môžu obohatiť našu ekonomiku, zamestnanosť a v neposlednom rade aj turizmus.